Český ráj - skalných útvarov a hradov raj

České hory nám už dávnejšie učarovali. Nielen svojimi zaujímavými prírodnými, najmä skalnými útvarmi v podobe skalných mestečiek, ale hlavne pro-turistickým prístupom prevádzkovateľov výletných miest a destinácií. Po Jeseníkoch, Krkonošiach a Českom Švajčiarsku tak prišiel na rad kraj v Polabí menom Český ráj.

Aby sme oblasť Českého rája trochu priblížili, uvediem niekoľko všeobecných a geografických údajov o tejto oblasti. Nachádza sa na území troch krajov – Stredočeského, Královohradeckého a Libereckého, zhruba 90km východne od Prahy. Prechádzajú ním rieky Jizera a Cidlina. No a samotný názov vymysleli návštevníci miestnych kúpeľov Sedmihorky, ktorých očarila krása neďalekého skalného mesta.

Do Českého rája sme vstupovali cez mesto Mladá Boleslav, ktorá je jednou z jeho viacerých pomyselných vstupných brán. Po ceste sme míňali Mníchovo Hradište a Krnsko, kde bol začiatkom 20.storočia postavený monumentálny železobetónový viadukt, ktorý bol v r. 1958 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pri pohľade naň v pozadí vidíme zámok Stránov. Jeden z mnohých, ktoré sa v Českom raji nachádzajú a ktoré budeme mať možnosť navštíviť.

 

Drábské světničky v Příhrazských skalách sú prvým našim turistickým cieľom. Nachádzajú sa nad dedinkou Dneboh, v ktorej stromy rastú šikmo. A to vraj odvtedy, ako zosuv pôdy v dĺžke asi 2km zavalil osadu Kavčina a zničil v nej 11 domov. Stalo sa tak 27.6.1926. Drábské světničky sú pozostatky vyhľadávaného skalného hradu, ktorý pochádza už z 13.storočia. Okolo hradu sa nachádzajú dve hlavné trasy, z nich jedna je okružná a druhá vedie do blízkej dediny Příhrazy. Zaujímavosťou je Studený průchod, čo je vlastne úzučká sotva 1,5m široká skalná tiesňava dlhá 125m

 

Snáď najznámejšou časťou Českého raja sú Prachovské skály. Pre ich návštevníkov sú pripravené dva základné okruhy vedúce pomedzi skalné útesy označené ako náučné chodníky. Velkým lákadlom je nespočetné množstvo vyhliadok, z toho 13 z nich má svoj oficiálny názov, či už podľa nestorov miestnej turistiky alebo historických udalostí. Výstup na každú z nich je doslova zážitkom. Vedie po starostlivo vytesaných kamenno-pieskovcových schodoch, zabezpečených zábradliami. Každá jedna vyhliadka je opatrená tabuľkou s jej názvom a dôvodom prečo sa tak stalo. Dátumy sprístupnenia nechýbajú na žiadnej z nich. Celková trasa prehliadky dlhá nie je. To sa však nedá povedať o čase, ktorý sa tu práve dlhším pobudnutím na vyhliadkach dosť natiahne. Nám na to však stačilo na jedno dopoludnie.

 

Poobede sme stihli ešte zavítať do oblasti nazývanej Podtrosecká údolí, ktorému kraľujú Trosky -  výrazná dominanta v podobe zrúcaniny hradu na dvoch čadičových skalách. Veže boli vybudované v 14. storočí a ľudia ich nazvali prosto: Panna a Baba. V čase našej návštevy boli brány zatvorené, informačné tabule však sľubujú dokonalé výhľady na okolie celého raja. 

Od mestečka Troskovice je iba na skok do malej vesničky Vesec u Sobotky, ktorá je vďaka svojej malebnosti a domčekami v typickej architektúre rajom pre filmárov. Zároveň je aj východzím miestom do romantického údolia Plakánek. Trasa prechádza popri majestátnych skalách, lemujúc rybník Obora s povedľa stojacou studničkou Roubenka, ktorá je zmieňovaná v básňach Fraňa Šrámka. Na konci údolia sa pred nami znenazdajky zjaví nádherný historicky pôsobivý hrad Kost v prísne gotickom štýle. Pochádza zo 14. storočia a povesť hovorí, že jeho meno mu dal Ján Žižka, ktorý sa ho niekoľkokrát pokúšal  so svojim vojskom dobyť. Po poslednom neúspešnom dobývaní vyhlásil: Tento hrad je tvrdý ako kosť, a kosť patrí psovi. 

 

Oblasť Hruboskalska tvorí ďalšie skalné mesto, ktoré patrí takisto k dosť navštevovaným a aj najromantickejším miestam Českého raja. Vymedzuje ho trojuholník Sedmihoriek, hradmi Valdštejn a Hrubá Skála. Vedie nimi červeno značená turistická trasa, ktorá je dlhá 13 km a začína práve v Sedmihorkách. Sú to bývalé kúpele na liečbu chudokrvnosti, dnes už iba rekreačná osada a letovisko. Boli založené v roku 1841 a jej hosťami boli aj K.J. Erben, či J. Neruda. V okolí míňame stále aktívne premene nesúce názvy Aloisův, Jozefův, Antonínův atď. Náučný chodník nás vedie medzi tiesňavami s častokrát úzkymi a vlhkými prechodmi ako je napr. Myší díra. Prechod ústí ku hradu Hrubá Skála. Dlho sa nezdržíme a pokračujeme ďalej smerom ku ďalšiemu hradu Valdštejn. Oba hrady sú v tomto mimosezónnom období zatvorené, ale bohate nám stačí ich vonkajšia prehliadka. 

 

 

Kopicův statek je jednou z najcennejších pamiatok miestnej ľudovej architektúry. Jedná sa o uzatvorenú, prevažne drevenú usadlosť v typicky pojizerskej architektúre a pochádza zo 17. storočia. Aj napriek tomu, že je dodnes obývaná, pozornosť viac púta jej okolie, ktoré je plné plastík vytesaných do pieskovcových skál. Vytvoril ich jeden z majiteľov statku od polovice 30. rokov minulého storočia až do svojej smrti v r. 1978. V skalách sú vytesané mnohé historické postavy, napr. sv. Václav, sv. Vojtech, Přemysl Oráč, Ján Žižka i slovenský Juro Jánošík. 

 

 



Chcem byť informovaný o pripravovaných výletoch a akciách