Výstup na Minčol

Ešte koncom októbra ma môj kamarát Braňo pozval na každoročne organizovaný výstup na Čipčie. Už jeho naozaj milo znejúci názov predznamenáva, že to bude neveľký kopec, ako stvorený na prechádzky s deťmi. Jeho výška je 926 m n.m.a nachádza sa v Malej Fatre.

Ako som už spomínala, výstup je poriadaný každoročne KST Turie a už tradične býva ukončený veselicou v štýle country v miestnom kultúrnom dome. No a na takýto záver po light výstupe som nahovorila aj moju skromnú partiu turistov. Veď také sme ešte nezažili a možno bude aj sranda.

Keďže prezentácia účastníkov začínala o siedmej hodine ráno a výstup trval cca 3 hodiny s tým, že zábava začínala o jednej poobede, s našim odchodom zo ZH sme sa veľmi neponáhľali.  Pokojne sme vyrazili o siedmej ráno. Pôvodne sme mali ísť iba traja (ja, Janči a Dáša), ale Peťo, ktorý najskôr váhal, či pôjde, večer volal, že nepôjde, ráno stál za autom, aby ma prekvapil.

Zhruba o deviatej sme zaparkovali auto v neveľkej obci Turie a hor sa za zvukov hudby hrajúcej z miestneho ampliónu zaregistrovať sa. Za jedno euro sme dostali pohľadnicu s naozaj malebným vrchom Čipčie a dobošku k tomu. Turistov sa tam teda stretlo neúrekom. Autá stáli po okrajoch cesty jedno za druhým a autobusy privážali ďalších a ďalších. Odhadujem to na 500 ľudí. Všetko značilo o tom, že viacerí si nechcú nechať ujsť takú super akciu. Zrejme má naozaj medzi nimi povestný cveng. Svedčí o tom aj fakt, že sa jednalo už o 38. ročník tohto výstupu.

Takže sme sa vybrali smerom na Čipčie. Pôvodne. Trošku sme sa zľakli tej masy ľudí a pri najbližšej možnej odbočke sme aj odbočili. Ale nie na Čipčie, ale na vzdialenejší a hlavne vyšší, neďaleko stojaci vrch Minčol, nachádzajúci sa v lučanskej časti Malej Fatry. A tak po nažlto značenej a nekonečne sa krútiacej asfaltke, míňali sme smerovníky a lemovali vľavo tečúci Turiansky potok. Bolo nádherné počasie. Smiali sme sa, že typické jarné, napriek tomu, že bol štvrtý január. Slnko zohrievalo naše tváre a pri menšej zastávke na desiatu sme mu stihli nastaviť aj prepotené chrbáty. Na asfalte sa kde tu objavila námraza a krásne sa ňom trblietala.

Po zhruba piatich kilometroch odbočujeme konečne do lesa a nasleduje prudký a namáhavý výstup, ktorý preverí naše lýtka. Fučíme ako lokomotívy, ale postupne sa svah začína zmierňovať a my prechádzame lesom, potom čistinkou a rúbaniskom. S pribúdajúcou výškou pribúda aj snehovej prikrývky. Čím vyššie, tým viac. Sneh je na niektorých miestach dokonca zamrznutý, napriek tomu v lese nájdeme miesta pod stromami pokryté lesnými porastami v sviežej zelenej farbe. Postupne dosahujeme výšku, pri ktorej sa nám otvárajú očarujúce výhľady. Inverzia, ktorá je všade naokolo nám umožňuje vidieť iba vrcholky z kopcov, medzi nimi aj “naše” Čipčie. Nevieme sa už dočkať výhľadov, ktoré nás čakajú z vrcholu Minčola, od ktorého nás delí už iba pár stoviek výškových metrov. Povzbudení touto predstavou kráčame ďalej a cestu si krátime kultovými hláškami z dobre známych komediálnych filmov.

 

 

 

Zrazu prvý predo mnou zakričí: “Vidím vrchol!”. Pomaly sa dostávam na úroveň volajúceho a zbadám vrcholový kríž. Už len pár metrov a podávame si ruky, objímame a pusinkujeme, sťaby sme dosiahli vrchol Mont Blancu. Stojíme však “iba” vo výške 1363,9 m n.m. a pod smerovníkom s nápisom Minčol si rozjasníme oči glgom domácej pálenky a môžme začať otáčať svoje hlavy navôkol. Skvelá viditeľnosť nám umožňuje vidieť z jednej strany Strážov, Kľak, z opačnej zas hrebeň Nízkych Tatier, z hmly sa v diaľke vynára Chopok a Ďumbier, ďaleko za obzorom sa čnie vysielač na Kráľovej holi. S úžasom sledujeme slnkom osvietený tatranský Kriváň, Západné Tatry, bližšie ku nám zasnežené oba vrcholy Malého a Veľkého Fatranského Kriváňa a na severe v diaľke Babiu horu. Na západe bolo kvôli hmle vidieť iba vzdialené vrcholky. Nádherná scenéria. Foťák všetko zachytil, dokonca aj nás štyroch šťastných ľudí, ktorí si vedia takéto pohľady dokonale vychutnať.

 

 

 

Nielen čas, ale aj chlad, ktorý sme začali na našich mokrých chrbtoch pociťovať nás prinútil opustiť tento výhľad výhľadov. Neradi schádzame rovnakou trasou naspäť, tak sme hľadali trasu, ktorú by sme mohli použiť. Ťažko sa však rozhoduje, keď trasa nie je dopredu naštudovaná, a ako “správni turisti”, mapou sme tiež nedisponovali. Pomohli však domáci a nasmerovali nás na modrú značku smerujúcu cez Višňovskú dolinu do Višňového, dedinky susediacej s Turím.

Zostup to bol teda úchvatný. Zliezali sme dolu rúbaniskom občas stratiac značku. Orientácia však nebola komplikovaná a vždy nás priviedla na širokú cestu vedúcu cez čarovný les. Okrem množstva spadnutých šišiek bolo v lese ešte stále veľa hríbov. Vôňa podhubia a ihličia dodávali lesu neopakovateľnú atmosféru. Všade navôkol bol pokoj a božské ticho, ktoré prehlušovali iba naše kroky na šuchotiacom lístí.

 

 

 

 

Les vyústil do rozľahlej lúky, ktorá nás priviedla znovu na asfaltku smerujúcu do Turia. Dedinku sme ihneď spoznali po hudbe znejúcej z miestneho rozhlasu. Tanečnými krokmi imitujúcimi country tanec sme sa priblížili ku zdroju, teda k miestnemu kultúrnemu domu. Pred ním postávajúci turisticky oblečení ľudia, každý držiac svoj pohár piva. Bolo niečo po pol piatej, takže zábava bola už v plnom prúde a nálada niektorých turistov tiež už prekročila pomyselný bod. Odložili sme naše batohy do auta a mierne odľahčení sme išli okúsiť z tej povýstupovej eufórii. V kultúrnom dome to praskalo vo švíkoch. Turisti v trekových topánkach zvŕtajúci sa na parkete v ošiali country hudby, tí šťastnejší, ktorím sa ušlo miesto na sedenie zas horlivo diskutujú o zdolaní svojich vysnívaných vrcholov, batohy so zloženými trekovými paličkami pohodené všade kde zrak spočinul, no a všetko zaklincované arómou cibule, ktorá sa podávala s namasteným chlebom. Keď k tomu pridám výpary spotených tiel pochádzajúcich ešte od raňajšieho výstupu, niet divu, že sme našu návštevu skončili posledným dúškom nášho prvého piva.

Domov sme prišli unaveni, napriek tomu v duši spokojní a jednoznačne tešiaci sa na ďalší výstup. Kde to však bude, to ešte netušíme.

 

4.1.2014

 

 



Chcem byť informovaný o pripravovaných výletoch a akciách